A-Z ELEKTRO březen / duben 2013

56 A-Z ELEKTRO IT INFRAŠTRUKTÚRA březen/duben 2013 Obr. č. 3. Graf znázorňuje a porovnáva časové závisloti vykreslenia formuláru z údajmi načítanými z databázy od testovaných spôsobov cloudu. Obr. č. 5: Porovnanie množstva prenesených dát po sieti pri oboch typoch cloudu a pri všetkých troch testoch. Obr. č. 4: Porovnanie potrebnej šírky pásma pre prenos údajov po sieti pri oboch typoch cloudu a pri všetkých troch testoch. zakódovaných do packetov. Čím viac zmien by na ploche aplikácie nastalo, tým viac dát by sa preni- eslo aj cez 2. typ cloudu. 4 ZÁVER Zo všetkých testov možno jasne usúdiť, že pri cloude aplikácií je z hľadiska „dynamiky WINFORM aplikácie“ omnoho efektívnejšia celá aplikácia v cloude (aj data- báza a súčasne aplikácia) a k nej prístup cez službu „Terminal servi- ces“ od Microsoftu oproti uloženiu iba databázy v cloude a aplikácii nainštalovanej na klientovi (prí- padne v konkrétnej LAN). Takýmto spôsobom môže mať klient aj menší výpočtový výkon lokálneho počítača, pretože takmer celý výpo- čtový výkon aplikácie je smerovaný na server, ktorý udržuje v chode databázu a aj aplikáciu. Na klien- tovi prebieha iba vykreslenie danej aplikácie. Takýto typ cloudu je výhodnejší aj z hľadiska centralizo- vanej správy databázy a súčasne aplikácie. Aplikáciu stačí updato- vať iba na jednom mieste. Ak by klienti pripájali k aplikácii z celého sveta, neustále by mali k dispozícii aktuálne dáta, nemuseli by sa riešiť replikácie databáz nainšta- lovaných na viacerých miestach a viacerých serveroch, čo súčasne vedie k zníženiu nákladov na IT infraštruktúru. Súčasne je možný prístup k veľkému množstvu dát za použitia malej šírky pásma a malého množstva dát prene- sených po sieti. Možná je taktiež nezávislosť klienta pre pripoje- nie k aplikácii (v súčasnosti je potrebný iba operačný systém Windows), teda na klientovi apli- kácia nemusí byť vôbec nainštalo- vaná, nemusia byť nainštalované taktiež potrebné súčasti (napr. .net framework, prípadne Crystal reports), všetky tieto súčasti musia byť nainštalované iba na serveri. Žiadne testy som však nevykonal na prideľovanie zdrojov na serveri a klientovi. Pod tým je myslené najmä priradenie RAM jednotlivým službám a súčasne počet pridele- ných taktov procesora. Virtualizácia a cloud computing je súčasťou každého z nás na tejto planéte. Aj keď tento termín je v informačnej technike známy už viac ako 40 rokov, jej spopularizo- vanie a najväčšie pokroky nastali až v posledných 10 rokoch, no napriek tomu sa vývoj sa nezasta- vil, naopak neustále narastá. Pri- chádzajú nové systémy a využitia tejto technológie s cieľom znížiť ekonomické náklady spoločností, znížiť uhlíkovú stopu, maximalizo- vať výkon jednotlivých fyzických zariadení, minimalizovať výpadky jednotlivých informačných systé- mov, zlepšiť procedúry zálohovania a zrýchliť obnovy systémov po ich výpadkoch. 5 POUŽITÁ LITERATÚRA [1] Robert Rose: Survey of System Virtualization Techniques. MS non-thesis Research Papers (EECS), 2004 [2] Jiri Kouril, Petra Lambertova, Performance analysis and comparison of virtualization protocols, RDP and PCoIP, ICCOMP' 10 Proceedings of the 14th WSEAS international conference on Computers: part of the 14th WSEAS CSCC multiconference – Volume II , Pages 782-787, 2010 [3] Danielle Reust, Nelson Reust: Virtualization, a Beginner’s guide. The McGraw-Hill Companies, 2009 [4] Susanta Nanda,Tzi-cker Chiueh: A Survey on Virtualization Technologies, SUNY at Stony Brook, 2005 [5] Robert Schmidt: VCP VMware – Certified Professional v Sphere, The Mcgraw-Hill Companies, 2010 [6] Anthony T.Velte, Toby J. Velte, Robert Elsenpeter: Cloud Computing, A practical Approach, The McGraw-Hill Companies, 2009 [7] Christa Anderson, Kristin L.Griffin (Remote Desktop virtualization Team): Windows Server 2008 R2 Remote Desktop Services, Microsoft Press, 2009 [8] Microsoft virtualization techcenter: http://technet.microsoft.com/