A-Z ELEKTRO březen / duben 2013

55 A-Z ELEKTRO IT INFRAŠTRUKTÚRA 1. PRÍPAD t V1 [s] 1,436082 t V2 [s] 1,442083 t V3 [s] 1,448083 t V4 [s] 1,427082 t V5 [s] 1,440082 t V priemer [s] 1,438682 2. PRÍPAD t V1 [s] 0,076 t V2 [s] 0,09 t V3 [s] 0,084 t V4 [s] 0,085 t V5 [s] 0,081 t V priemer [s] 0,0832 Tab. č. 7: Porovnanie časov zápisu nových údajov do databázy, kde vľavo sú merania pre 1. prípad a vpravo pre 2. prípad. P K -S P S -K P D K–S [B] D S–K [B] D [B] B K–S [bps] B S–K [bps] 1. meranie 25 20 45 3166 3727 6893 9301,09 10949,2 2. meranie 34 24 58 4583 3650 8233 9359,72 7454,28 3. meranie 25 19 44 3119 3129 6248 9110,42 9139,63 4. meranie 30 23 53 4011 3233 7244 9228,78 7438,71 5. meranie 22 19 41 2835 3081 5916 7687,92 8355,02 priemer 27,2 21 48,2 3542,8 3364 6906,8 8937,586 8667,368 P K -S P S -K P D K–S [B] D S–K [B] D [B] B K–S [bps] B S–K [bps] 1. meranie 30 25 55 22980 8924 31904 113624,6 44124,7 2. meranie 30 25 55 22980 8924 31904 112784,9 43798,64 3. meranie 30 25 55 23144 8932 32076 112631,9 43468,18 4. meranie 30 25 55 22980 8924 31904 113312,1 44003,35 5. meranie 30 25 55 23099 8924 32023 112888,5 43613 priemer 30 25 55 23036,6 8925,6 31962,2 113048,4 43801,57 Tab. č. 9: Údaje z hľadiska sieťového prenosu v 3. teste pri 2. prípade cloudu, kde sú pozorované veličiny ako počet prenesených packetov, počet prenesených bitov a potrebná šírka pásma pre prenos. Tab. č. 8: Údaje z hľadiska sieťového prenosu v 3. teste pri 1. prípade cloudu, kde sú pozorované veličiny ako počet prenesených packetov, počet prenesených bitov a potrebná šírka pásma pre prenos. poskytnutia aplikácie cez Terminal services. Je jasne vidieť, že počet odoslaných dát D K - S je omnoho menší oproti 1. prípadu v danom teste (približne 9x menší), no počet prijatých dát je takmer rovnaký ako v 1. prípade tohto testu. Tomu zodpovedá aj prenosová šírka pásma B ≈ 53912,628 bps, ktorá je potrebná pre správnu funkč- nosť danej procedúry pre jedného užívateľa. 3.1.3 Tretí test – zápis údajov z aplikácie do databázy Ďalšou najpoužívanejšou proce- dúrou aplikácie je zápis nových údajov do databázy, prípadne prepis údajov v databáze alebo ich zmazanie. V tomto teste budem sledovať jednotlivé parametre pri zápise úplne nových záznamov do databázy. V nasledujúcej tabuľke vidíme časy zápisu nového záznamu do databázy pre oba prípady. Časy (zapísané v tab. č. 7) nového zápisu do databázy sú opäť efektívnejšie v 2. prípade. Aj v poslednom, teda 3. teste, kde sme porovnávali rýchlosť zápisu nových údajov do databázy možeme (podľa tab. č. 8 a tab. č. 9) konštatovať, že z hľadiska dátového prenosu je 2. typ cloudu opäť efektívnejší. 3.2 Vyhodnotenie testov V danom testovaní boli porovnané dva systémy poskytovania aplikácií v cloude. V 1. prípade boli cloude uložené iba databáza a samotná aplikácia bola nainštalovaná na tenkom klientovi, ktorý sa pripája na danú databázu cez internet. V cloude sa teda nachádzalo iba úložisko dát. V druhom prípade boli v cloude uložené aj databáza a súčasne aj aplikácia. Aplikácia bola následne zvirtualizovaná a kli- ent sa k nej pripájal cez „Terminal services“ od Microsoftu. Merali sa základné sieťové a časové parametre, ktoré boli zapísané do tabuliek a následne boli zobrazené do grafov. Na obr. č. 3 sú v grafe znázor- nené časové závislosti všetkých troch testov, a to aj pre 1. prípad a súčasne pre 2. prípad cloudu. Z grafu je priamo vidieť, že z hľadiska dynamiky aplikácie (času tv na zobrazenie údajov vyti- ahnutých z databázy) je omnoho efektívnejší 1. spôsob cloudu. Čas zobrazenia načítaných údajov vo formulári je niekoľkonásobne nižší, ako v 1. spôsobe cloudu, kde je virtualizované iba úložisko dát. Na ďalšom obr. č. 4 sú znázor- nené testované veličiny charak- terizujúce potrebnú šírku pásma B[bps] pre prenos dát od klienta k serveru B K – S [bps] a od serveru ku klientovi B S – K [bps] . Graf zná- zorňuje všetky tri testy pri oboch spôsoboch cloudu. Je potrebné mať na pamäti, že v 1. type cloudu sa prenášajú reálne dáta, teda údaje zakódované do packetov a v 2. type cloudu sa prenášajú iba obrázky alebo zmeny bodov (respespektíve zmeny vektorov), ktoré sú zakódované do packe- tov. Už z grafu je jasne vidieť, že potrebná šírka pásma pre 2. typ cloudu je takmer vo všetkých testoch omnoho nižšia. Najmenší rozdiel je v 2. teste pri B S – K [bps] , kde pri 2. type cloudu je potrebná šírka pásma B pre prenos dát asi polovičná. Avšak aj v tomto prípade je prenosová šírka pásma omnoho efektívnejšia ako pri 1. type cloudu. Na poslednom grafe na obr. č. 5 sú znázornené údaje o prenese- ných dátach pri všetkých troch testoch a pri oboch typoch cloudu. Aj v tomto teste je omnoho efektív- nejšie zapojenie do 2. typu cloudu a pripájanie k aplikácii cez „Termi- nal services“. Rozdiel sa prejavil najmä pri prvom teste pri prenese- ných dátach od serveru ku klien- tovi, kde je rozdiel prenesenia dát 80krát menší pri 2. type cloudu. Aj tu je však veľmi potrebné mať na pamäti, že v 1. typu cloudu sa prenášajú reálne dáta načítané z databázy a v 2. type cloudu sa opäť prenášajú iba zmenené vektory prenášaných „obrázkov“