A-Z ELEKTRO březen / duben 2013

53 A-Z ELEKTRO IT INFRAŠTRUKTÚRA a aplikácia bude v LAN sieti užíva- teľov, prípadne nainštalovaná na konkrétnom klientovi. V druhom prípade bude aj data- báza a aj aplikácia v cloude, tento systém sa následne zvirtualizuje a klient sa bude pripájať vzdialene do zvirtualizovanej aplikácie. 1.1 Databáza v CLOUDE Pod týmto pojmom rozumieme (podotýkam, že veľmi zjedno- dušene) inštaláciu samotného databázového stroja, prípadne uží- vateľskej databázy mimo lokálneho prostredia aplikácie. Aplikácia sa teda pripája k danej databáze cez internet (v súčasnosti zanedbá- vam bezpečnosť komunikácie). Aplikácia pri každom dotaze na SQL-server uskutoční pripojenie na daný SQL-server na konkrétnu databázu (použitý port 1433), kam zapíše požadované údaje, prípadne odkiaľ vyžiada požadované údaje a tie zobrazí v aplikácii. Princíp tohto zapojenia je na obr. č. 1. 1.2 Virtualizácia prezentačnej vrstvy V tejto časti sa bude nachádzať aj aplikácia a aj databáza v cloude. Aplikácia bola zvirtualizovaná a pristupuje sa iba k jej prezenta- čnej vrstve. V súčasnosti nie je veľa poskytovateľov takejto platformy (Citrix, Microsoft), z toho dôvodu som zvolil službu „Terminal servi- ces - RemoteApp“ od spoločnosti Microsoft. Prakticky to znamená, že cez sieť nie sú posielané dáta z databázy ako v prvom prípade, ale iba „obrázky“ (presnejšie pove- dané zmeny jednotlivých bodov, prípadne vektorov zobrazenia aplikácie). Tu som chcel využiť portfólio spoločnosti VMware, ktorá je v súčasnosti spolu s Citrixom hlavným konkurentom spoločnosti Microsoft. Chcel som od nich využiť riešenie na virtualizáciu prezenta- čnej vrstvy na základe protokolu PCoIP, ale bol som informovaný, že takéto riešenie od nich bude dostupné až v roku 2013. Veľmi zaujímavé výsledky boli uverejnené v [2] kde sa porovnávali technoló- gie od Microsoftu „Terminal servi- ces“ od VMware (spolu s Terradici) PCoIP. Na obr. č. 2 je graficky znázornený princíp prístupu klienta k aplikácii cez virtualizovanú pre- zentačnú vrstvu. 2 JEDNOTLIVÉ SÚČASTI SIMULÁCIÍ Pri simuláciách boli použité: Hardware Server HP ML 350 G5 CPU: Intel Xeon E5420 (2,5 GHz) RAM: HP ECC RAM, DDR 2, PC2- 5300, 2x 2GB HDD: 2x HP SAS 136 GB, 15 000 RPM, 2,5” (zapojenie v RAID1) Notebook Dell XPS M1330 CPU: Intel Pentium Dual CPU T 3200 (2 GHz) RAM: Kingston NON ECC RAM, DDR 2, PC2-5300, 2GB HDD: 1x Seagate SATA 2, 146 GB, 7 200 RPM, 2,5” Routery 2x Vigor 2700 VGsT (aj server aj klient je pripojený do internetu cez uvedený typ routera) Klient aj server budú v rôznych LAN s rovnakým subnetom a ich spoje- nie cez internet prebieha cez ADSL (512 Kb/ 724 Kb) pri priemernej latencii l ≈ 24 ms. Software Microsoft SQL SERVER 2008 R2 SP1 x86 PSP (reálna špeditérska aplikácia) x86 Microsoft Windows Server 2008 R2 SP1 x86 Microsoft Windows 7 SP1 x86 3 PRIEBEHY TESTOV Samotný test bude prebiehať na aplikácii „PSP“. Je to reálna špedi- térska aplikácia naprogramovaná v jazyku C# za použitia technológie „Entity framework“. Aplikácia je postavená na platforme x86, je nainštalovaná na systémoch x86 a súčasne aj samotný databázový stroj je 32-bitový. Budem testovať dynamiku základných princípov aplikácie. Sú to: – Načítanie 1000 záznamov z databázy a ich vykreslenie do „datagridview“ – Načítanie konkrétneho záznamu a jeho vykreslenie vo formulári – Zápis nového záznamu do databázy Budú monitorované sieťové údaje, ktoré majú priamy vplyv na dyna- miku aplikácie. Všetky údaje budú monitorované a zapísané pre oba 1. PRÍPAD t V1 [s] 7,5994346 t V2 [s] 5,0942914 t V3 [s] 5,3573064 t V4 [s] 5,3263047 t V5 [s] 5,2643011 t V priemer [s] 5,72832764 2. PRÍPAD t V1 [s] 0,345 t V2 [s] 0,368 t V3 [s] 0,353 t V4 [s] 0,368 t V5 [s] 0,349 t V priemer [s] 0,3566 Tab. č. 1: Vľavo sú časy vykreslenia formulára pri 1. teste v prípade, kde databáza je v cloude mimo LAN siete firmy a aplikácia je nainštalovaná na klientovi (1. typ cloudu) a v pravo je aj aplikácia aj databáza v cloude a kli- ent pristupuje k aplikácií cez službu Terminal services (2. typ cloudu). P K -S P S -K P D K–S [B] D S–K [B] D [B] B K–S [bps] B S–K [bps] 1. meranie 43 34 77 4753 7702 12455 7852,88 12725,21 2. meranie 28 25 53 2905 4924 7829 5633,79 9549,32 3. meranie 37 31 68 3745 6478 10223 6884,97 11909,44 4. meranie 31 26 31 3516 6343 9859 6187,9 11163,21 5. meranie 30 25 55 3176 4460 7636 7313,59 10270,34 priemer 33,8 28,2 56,8 3619 5981,4 9600,4 6774,626 11123,5 P K -S P S -K P D K–S [B] D S–K [B] D [B] B K–S [bps] B S–K [bps] 1. meranie 218 355 573 17632 486505 504137 26498,09 736008,6 2. meranie 217 355 572 18967 486528 505495 26534,01 737006,5 3. meranie 218 355 573 17727 490698 508425 26661,17 739568,3 4. meranie 218 355 573 17727 490698 508425 26634,21 738016,5 5. meranie 218 355 573 17727 490698 508425 26372,09 735819,0 priemer 217,8 355 572,8 17956 489025,4 506981,4 26539,91 737283,8 Tab. č. 3: Údaje z hľadiska sieťového prenosu pri 2. type cloudu, kde sú pozorované veličiny ako počet prenesených packetov, počet prenesených bitov a potrebná šírka pásma pre prenos. Tab. č. 2: Údaje z hľadiska sieťového prenosu pri 1.type cloudu, kde sú pozorované veličiny ako počet prenesených packetov, počet prenesených bitov a potrebná šírka pásma pre prenos.